Ars Electronica 2026 v Linzi bola tento rok postavená na téme Negotiating Humanity – vyjednávaní o tom, čo znamená byť človekom a kto, ako a za akých podmienok túto predstavu formuje. Festival sa pritom nesnažil ponúknuť jednu veľkú odpoveď. Skôr vytváral priestor na otázky, konflikty a rôzne pohľady na svet, v ktorom sa čoraz viac stiera hranica medzi človekom, technológiou, prírodou a dátami.
Zaujímavé bolo sledovať, ako sa táto téma premietla aj do oblasti architektúry. Nie však v klasickom chápaní architektúry ako navrhovania budov. Architektúra tu vystupovala ako spôsob čítania sveta, práce s priestorom, dátami a dôkazmi. Ukazuje sa, že architekt alebo dizajnér dnes nemusí byť iba ten, kto niečo postaví. Môže byť aj ten, kto dokáže odhaliť, čo sa v priestore stalo, komu priestor slúži a kto v ňom zostáva neviditeľný.
Výrazným príkladom je Forensic Architecture, ktorá získala Zlatú Niku v kategórii Interactive Art + za projekt A Cartography of Genocide: Israel’s Conduct in Gaza Since October 2023. Projekt premieňa tisíce dátových bodov na interaktívnu mapu a spolu s rozsiahlym výskumom dokumentuje útoky na civilné obyvateľstvo, civilnú infraštruktúru a nútené presuny v Gaze.
Práve tu sa veľmi presne ukazuje, čo môže znamenať forenzná architektúra. Priestor sa nestáva iba miestom, kde sa niečo odohráva, ale zároveň dôkazom. Budovy, trosky, satelitné snímky, pohyb ľudí, časové osi či geografické dáta sa skladajú do obrazu udalostí, ktoré by inak mohli zostať neviditeľné. Festival zároveň ukázal, že technológie nemusia slúžiť iba na zrýchľovanie, automatizáciu či produkciu nových obrazov – môžu byť nástrojom verejného poznania a občianskej kontroly.
Architektúra sa tak na Ars Electronica objavuje trochu inak, než by sme možno čakali. Nie ako objekt, ale ako metóda. Nie ako výsledok, ale ako spôsob skúmania. Eyal Weizman, zakladateľ Forensic Architecture, vo svojej keynote The Architecture of Public Truth hovoril práve o architektúre, modelovaní a open-source dátach ako nástrojoch, ktoré môžu pomáhať vytvárať verejne overiteľné poznanie tam, kde zlyhávajú tradičné inštitúcie, médiá či súdy.
Zaujímavý je aj širší kontext festivalu. Klimatická kríza, umelá inteligencia, vojna, dáta, nové technológie či otázka toho, komu patrí poznanie, sa nedajú riešiť izolovane. A práve preto je Negotiating Humanity viac než len názov festivalu – je to otázka, ktorú si musíme klásť pri každom novom technologickom a spoločenskom posune.
Možno je teda najzaujímavejšie práve to, že Ars Electronica nehovorí iba o budúcnosti. Hovorí o zodpovednosti za to, akú budúcnosť vytvárame. A architektúra v nej nemusí byť iba tým, čo po sebe zanecháme v priestore. Môže byť aj nástrojom, ktorým priestor čítame, dokazujeme, spochybňujeme a nanovo chápeme.
A možno práve v tom je jedna z najdôležitejších otázok festivalu: Keď sa vyjednáva o ľudskosti, kto všetko má dostať slovo – a kto má nástroje na to, aby jeho verzia reality bola vôbec počuteľná?
Pridaj komentár