salonik.eu

Kategória: architecture

  • Kultúrna transformácia: modernizmus bez ozdôb

    Kultúrna transformácia: modernizmus bez ozdôb

    Ornament, ktorý nie je ozdobou

    Sekcia 3 na medzinárodnej konferencii Modernism Revisited – Kultúrna transformácia sa odohrala v priestore trenčianskeho ODA 22.10.2026 pod vedením predsedníčky Zuzany Pastirčák Duchovej. Za (kedysi barovým, dnes príležitostne konferenčným) stolom sedelo päť panelistiek: Šárka Svobodová, Vik Loveday, Karin Krettková, Elmira Ettinger a Ivana Nemethová.

    Modernistické dedičstvo nikdy nie je len otázkou budov a umeleckých diel. Závisí aj od toho, ako sa na ne pozeráme, kto za ne hovorí a kto sa o ne stará. Sekcia sa preto sústredila na kultúrne posuny, ktoré rozhodujú, či architektúru a umenie 20. storočia odmietneme, necháme upadnúť do zabudnutia, alebo im dáme nový význam.

    Panelistky priniesli skúsenosti z kurátorskej praxe, sociológie, architektonickej teórie, pamiatkového aktivizmu a urbanizmu. Hovorili o výstavách a verejnej debate ako o formách angažovanosti, o ceste monumentálnych diel normalizácie od zastaranosti k uznaniu, o tom, čo modernizmus stratil, keď sa vzdal ornamentu, a o tom, kto chráni jeho odkaz, keď sa od neho štát odvráti.

    Áno, bol to all female panel. Neznamená to, že ide o ozdobnú tému pre dievčatá, o príjemný doplnok k „vážnym“ sekciám programu. Ak by sme hľadali spoločného menovateľa tohto panelu, bola by ním skôr otázka, ktorá je pre dedičstvo modernizmu kľúčová: kto rozhoduje o tom, čo má hodnotu, čo sa zachová a čo zmizne.

    Je v tom istá irónia. Modernizmus sa preslávil odmietnutím ornamentu ako zbytočnej dekorácie. Táto sekcia ukázala, že ani pohľad žien na architektúru a umenie nie je dekoráciou. Je to štrukturálna súčasť diskusie, bez ktorej by stavba nestála.

    Päť pohľadov na jedno dedičstvo

    Kurátorka v pohotovosti

    Šárka Svobodová (Fakulta výtvarných umení VUT v Brne) otvorila sekciu príspevkom V POHOTOVOSTI: kurátorská prax ako angažovaný čin. Postavila vedľa seba dva na prvý pohľad nezlučiteľné prípady: monumentálny obchodný dom PRIOR a intímny dom architektky Růženy Žertovej. Spájala ich otázka pamäti, autorstva a verejnej zodpovednosti.

    Svobodová ukázala, že ohrozená architektúra neskorého socializmu sa môže stať spúšťačom širšej verejnej debaty. Výskum dnes už nekončí v archíve. Pokračuje výstavami, performanciami, dokumentáciou, prácou s médiami aj občianskym aktivizmom. Otvorenou ostala otázka, v čom presne sa kurátorský aktivizmus líši od klasickej pamiatkovej ochrany či akademického výskumu.

    Od zastaranosti k dedičstvu

    Vik Loveday, nezávislá výskumníčka, sa venovala slovenským monumentálnym dielam z obdobia normalizácie. Ide o objekty, ktoré boli ešte nedávno vnímané ako ideologicky zaťažené, zastarané alebo esteticky prekonané. Dnes ich však čoraz viac chápeme ako súčasť kultúrneho a architektonického dedičstva.

    Príspevok pomenoval napätie medzi politickými konotáciami, umeleckou hodnotou a verejným vnímaním. Zároveň naznačil, že samotné „zhodnocovanie“ je proces, ktorý si zaslúži vlastnú teóriu: kedy a prečo sa zo zastaraného stáva cenné?

    Kam sa podel ornament?

    Karin Krettková z VŠVU v Bratislave priniesla najvášnivejší príspevok sekcie s provokatívnym názvom Škaredý modernizmus alebo Kam sa podel ornament? Modernizmus v jej podaní nie je štýlom, ale strategickým a kritickým spôsobom myslenia, ktorý reaguje na spoločenské a priestorové krízy.

    Najsilnejšia bola jej úvaha o ornamente ako vnútornej štrukturálnej a priestorovej kvalite, nie ako o nanesenej dekorácii. Zaujala aj prepojením axonometrického zobrazenia s meniacou sa ontológiou architektúry. Rétorická razancia textu bola jeho silou aj rizikom; miestami by si argument zaslúžil viac konkrétnych architektonických príkladov.

    Keď štát odmieta

    Elmira Ettinger, nezávislá výskumníčka z Ukrajiny, posunula diskusiu do kontextu, kde ochrana modernizmu nie je akademickou otázkou, ale otázkou prežitia. Jej príspevok sa zaoberal ukrajinským monumentálnym umením 20. storočia v čase, keď inštitucionálna ochrana slabne alebo celkom chýba, najmä po dekomunizačných zákonoch z roku 2015.

    Prípad mozaiky v Ostašynského detskom umeleckom štúdiu ukázal, ako vyzerá ochrana zdola: občianska angažovanosť, dobrovoľnícka práca, crowdfunding a spolupráca so súkromným sektorom. Ochrana dedičstva sa tu javí ako distribuovaný spoločenský proces, nie výsadná úloha štátu.

    Modernizmus z rodovo citlivej perspektívy

    Ivana Nemethová z Fakulty architektúry a dizajnu STU uzavrela blok príspevkov kritickým prehodnotením modernistického urbanizmu optikou rodovo citlivého plánovania. Nezostala pri jednoduchej opozícii voči modernizmu. Hľadala jeho princípy, ktoré možno reinterpretovať v prospech inkluzívnejšieho mesta, v ktorom by sa verejný priestor zdieľal spravodlivejšie.

    Ľudská mierka, hygiena, dostupnosť a zrozumiteľnosť v jej porovnaní stáli oproti dnešným témam starostlivosti, mobility, bezpečnosti a intersekcionality. Príklady z Viedne, Švédska a Slovenska ukotvili teóriu v praxi. Najzaujímavejšie napätie, medzi modernistickým univerzalizmom a feministickým intersekcionálnym prístupom, zostáva výzvou na ďalšie premýšľanie.

    Čo zostáva po diskusii

    Päť príspevkov z veľmi odlišných kontextov, od Česka a Slovenska až po vojnou zasiahnutú Ukrajinu. A predsa sa cez ne tiahla jedna niť. Modernizmus tu nevystupoval ako uzavretá kapitola dejín umenia, ale ako živé a sporné dedičstvo, o ktorého zmysle sa rozhoduje práve teraz.

    Panelistky ukázali, že tí, ktorí modernizmus chránia, nie sú vždy inštitúcie. Sú to kurátorky, aktivistky, dobrovoľníčky, výskumníčky a miestne komunity. Ich práca sa odohráva medzi archívom, výstavnou sieňou, ulicou a verejnou debatou.

    Všetky príspevky spájalo jedno presvedčenie: starostlivosť o modernistický odkaz nikdy nie je neutrálna. Je to kultúrny a spoločenský čin, ktorý spoluurčuje, ako budú v budúcnosti vyzerať naše mestá aj naša spoločná pamäť.

    A tu sa vraciame k začiatku. All female panel nebol ozdobou programu ani gestom kvóty. Bol to panel o moci nad pamäťou, o tom, kto smie pomenovať hodnotu a kto ju dokáže uchrániť. Ak modernizmus kedysi odstránil ornament, táto sekcia pripomenula, že to, čo považujeme za „ozdobné“, často nesie stavbu.

    Foto Andrea Kalinová

  • Adam Hudec: Architektúra pre viac než len ľudí

    Adam Hudec: Architektúra pre viac než len ľudí

    Adam Hudec z Dusts Institute sa vo svojej práci pohybuje na pomedzí architektúry, umenia a vedy – zakladá ju na materiálovom výskume a snaží sa nastavovať nové vzťahy medzi človekom a prostredím. Spolu s umelkyňou Monikou Mikyškovou realizuje ročný výskumný projekt zameraný na sedimenty dna Dunaja, ktorý odhaľuje dopad priehrad a spomaleného toku na vodné ekosystémy – konkrétne na zmiznutie vyzy veľkej z horného toku rieky. Výskum vyvrcholí marcovou výstavou a symbolicky aj 15-metrovou nafukovacou skulptúrou mláďaťa vyzy, ktorú Dusts Institute predstaví na Bielej noci na nábreží Dunaja.

    Hudec sa venuje aj konceptu architektúry „pre viac než človeka“ – teda navrhovaniu priestoru nielen pre ľudí, ale pre celý ekosystém. Príkladom je projekt na Veľkej Javorine, kde vtáčie búdky navrhovali podľa presných špecifikácií ornitológa namiesto vlastnej estetickej intuície, alebo väčší projekt Feral Catalyst v Düsseldorfe – 22-kilometrové protihlukové steny pozdĺž železnice, ktoré popri primárnej funkcii aktívne zvyšujú biodiverzitu z odpadového stavebného materiálu a zahŕňajú aj bezzásahové zóny a plán dlhodobej údržby.

    V rozhovore sa Hudec kriticky vyjadruje aj k tradičnému chápaniu pamiatkovej ochrany, ktorá podľa neho často „zakonzervúva“ modernistické budovy v rozpore s ich pôvodným zámerom (príklad Vily Tugendhat), a k všeobecnému antropocentrizmu v premýšľaní o krajine – od zbytočných rozhľadní až po preferenciu kosených trávnikov pred kvitnúcimi lúkami. Rozhovor uzatvára jeho najnovší experiment: nahradenie polystyrénovej izolácie nepranou ovčou vlnou z lokálnej farmy, ktorá si vďaka zachovanému lanolínu zachováva lepšie izolačné vlastnosti než vlna vypraná – ukážka toho, ako môže odpad z jedného odvetvia nájsť zmysluplné využitie v architektúre.

  • Machnáč v mierke 1:1: výstava ELEMENTS otvorila v Trenčíne cestu k obnove strateného poznania

    Machnáč v mierke 1:1: výstava ELEMENTS otvorila v Trenčíne cestu k obnove strateného poznania

    Tri architektonické elementy Liečebného domu Machnáč sa po prvýkrát predstavili verejnosti v skutočnej mierke. Výstava ELEMENTS: Modernism Revisited otvorila 15. septembra v Trenčíne program, ktorý vyvrcholí októbrovou medzinárodnou konferenciou ETOM.

    Krausov okenný systém, balkónové zábradlie a mosadzné schodiskové madlo z Liečebného domu Machnáč boli 15. septembra predstavené verejnosti na pešej zóne pred ODA v Trenčíne. Výstava ELEMENTS: Modernism Revisited preniesla tri konkrétne architektonické elementy stavby Jaromíra Krejcara do verejného priestoru a ukázala ich v mierke 1:1.

    Výstava nie je iba prezentáciou historických detailov. Ich re-fabrikácia vychádzala z archívneho výskumu, analýzy zachovaných fragmentov a digitálnej dokumentácie. Výskumné poznatky bolo následne potrebné premeniť na konkrétne výrobné a remeselné postupy.

    Krausov okenný systém vznikol v spolupráci s dizajnérom Borisom Belanom, ktorý rozvinul študijné podklady Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV do výrobného riešenia. Pri re-fabrikácii mosadzného madla spolupracoval sochár Dionýz Troskó.

    „Re-fabrikácia elementov Machnáča nám ukázala, že časť poznania, ktoré sa zdalo stratené, môžeme znovu objaviť a použiť. To je dôležité predovšetkým pre budúcu obnovu samotného Machnáča,“ hovorí kurátor výstavy Martin Zaiček.

    Výstava je súčasťou projektu Modernism Revisited a zároveň úvodom k medzinárodnej konferencii European Triennale of Modernism (ETOM): Modernism Revisited – Trenčín 2026, ktorá sa uskutoční 21. – 23. októbra. Do Trenčína pricestujú odborníci z oblasti architektúry, histórie, teórie a ochrany modernistického dedičstva vrátane Beatriz Colominy, Wessela de Jongeho a Henriety Moravčíkovej.

    Projekt MODERNA 2.0 sa realizuje v roku, keď je Trenčín Európskym hlavným mestom kultúry. Výstava ELEMENTS pritom upozorňuje na paradox mesta: len niekoľko kilometrov od centra kultúrneho diania stojí chátrajúci Machnáč – stavba, ktorá bola vo svojej dobe víziou budúcnosti.

    ELEMENTS: Modernism Revisited je prístupná na pešej zóne Hviezdoslavova v Trenčíne do 4. novembra 2026.

    Kurátor: Martin Zaiček
    Návrh výstavy: ô ateliér – Martin Kvitkovský, Martin Varga, Kristína Kullová
    Re-fabrikácia systému Kraus: Boris Belan
    Výroba madla: Dionýz Troskó
    Foto: Andrea Kalinová, Peter Čintalan

    ETOM: Modernism Revisited – Trenčín 2026
    21. – 23. október 2026
    modernismrevisited2026.com

  • Kniha Tri pohľady na mesto

    Kniha Tri pohľady na mesto

    Kniha je vystavaná okolo deviatich miest a troch období. Historické mesto reprezentujú Český Krumlov, Piran a Istanbul. Moderné mesto 20. storočia približujú Brasília, Belehrad a Petržalka. A napokon prichádzajú súčasné „hypermoderné“ mestá – Hamburg, Dubaj a Šanghaj.


    Jednotlivé mestá pritom nie sú turistickými zastávkami ani jednoduchými príkladmi dobrej či zlej praxe. Slúžia ako východiská pre širšie otázky: Ako vzniká mesto? Ako sa mení? Čo robí mesto mestom? Akú úlohu v ňom zohráva verejný priestor, doprava, plánovanie či identita? A ako samotné mestské prostredie spätne formuje náš spôsob života a vzťah k miestu?


    Kombinuje odborné poznatky s osobnou skúsenosťou autorov, esejistikou, fotografiami a mestskými príbehmi. Je to zároveň urbanistická príručka, cestovateľský zápisník, filozofická esej a hlavne pozvanie pozerať sa na mestá pozornejšie.

    V podcaste hovoríme o tom, ako kniha vznikala, o mestách, ktoré autori navštívili a skúmali, o ich rozdielnych pohľadoch na urbanitu aj o tom, čo všetko môže človek v meste uvidieť, keď sa naň začne pozerať trochu inak.


    Autori knihy: Matej Jaššo, Milan Husár, Michal Hajduk
    Editorka: Zuzana Pastirčák Duchová
    Kniha: Tri pohľady na mesto, Salónik, 2026
    368 strán

  • V galérii s Katarínou Trnovskou

    V galérii s Katarínou Trnovskou

    Rozprávali sme sa s riaditeľkou Galérie mesta Bratislavy Katarínou Trnovskou o tom, čo všetko stojí za vznikom výstavy – od práce so zbierkou a kurátorského konceptu až po architektúru výstavy, jej výslednú podobu a spôsob, akým sa umenie sprostredkúva divákom a diváčkam. Pozreli sme sa aj na výstavu Márie Bartuszovej a na fungovanie mestskej zbierkovej inštitúcie. Pozývame vás do Galérie mesta Bratislavy:

    Architektúra výstavy: priestor ako spôsob organizovania umeleckého diela

    Výstavný priestor nie je neutrálnym pozadím umeleckého diela. Je aktívnym nástrojom, ktorý ovplyvňuje spôsob, akým dielo vnímame, interpretujeme a vzťahujeme k ostatným exponátom. Architektúra výstavy preto nie je iba otázkou dispozície, materiálov či estetického výrazu, ale predovšetkým spôsobom organizovania vzťahov medzi dielom, priestorom a návštevníkom.

    Každá výstava vytvára určitý systém. Určuje, čo návštevník uvidí ako prvé, čo zostane v pozadí, kde sa môže zastaviť, akým smerom sa bude pohybovať a aké diela bude vnímať súčasne. Architektonická koncepcia tak vytvára časovú aj priestorovú štruktúru výstavy. Návšteva sa stáva sekvenciou situácií, v ktorých sa jednotlivé umelecké diela nečítajú izolovane, ale v neustálom vzájomnom vzťahu.

    Dôležitým princípom je mierka a odstup. Vzdialenosť medzi dielami, výška ich umiestnenia, veľkosť priestoru alebo intenzita osvetlenia môžu zásadne meniť ich pôsobenie. Rovnaké dielo môže v komornom priestore pôsobiť intímne a koncentrovane, zatiaľ čo vo veľkej sále môže nadobudnúť monumentálny alebo naopak stratený charakter. Architektúra tým vstupuje do samotného významu exponátu.

    Rovnako podstatné je zoskupovanie diel. Výstava môže byť organizovaná chronologicky, tematicky, podľa materiálu, mierky alebo formálneho jazyka. Môže však vytvárať aj voľnejšie asociatívne vzťahy, v ktorých sa diela stretávajú na základe kontrastu, podobnosti alebo nečakaného dialógu. Architektúra tieto vzťahy fyzicky artikuluje – stenou, priehľadom, priechodom, osiou alebo zmenou atmosféry.

    Priestorová organizácia výstavy zároveň pracuje s viditeľnosťou a očakávaním. Nie všetko musí byť návštevníkovi odhalené naraz. Čiastočný priehľad, zámerne uzavretý priestor alebo postupné odhaľovanie jednotlivých diel vytvárajú rytmus výstavy. Architektúra sa tak približuje princípom scénografie: pracuje s napätím medzi tým, čo už bolo videné, čo je práve pred nami a čo ešte len očakávame.

    Významnú úlohu zohráva aj svetlo. Prirodzené alebo umelé osvetlenie neurčuje iba technické podmienky prezentácie, ale vytvára atmosféru a hierarchiu. Svetlom možno zdôrazniť konkrétne dielo, zjednotiť sériu exponátov alebo naopak vytvoriť výrazné rozdiely medzi jednotlivými časťami výstavy. Svetlo sa tým stáva jedným z architektonických prostriedkov interpretácie.

    Architektúra výstavy však nemusí s umeleckým dielom súperiť. Naopak, často je jej najväčšou hodnotou schopnosť ustúpiť. Minimalistický priestor môže ponechať dielam maximálnu mieru autonómie, zatiaľ čo výraznejšia architektonická intervencia môže vedome vytvoriť nový kontext a stať sa súčasťou kurátorského konceptu. Rozhodujúce nie je, či je architektúra viditeľná alebo potlačená, ale či vytvára zmysluplné podmienky pre vnímanie.

    Výstavná architektúra preto organizuje viac než len fyzické objekty. Organizuje pozornosť, pohyb, čas a vzťahy. Vytvára rámec, v ktorom sa umelecké diela môžu navzájom stretávať a v ktorom návštevník získava vlastnú skúsenosť s výstavou.

    Výstava tak nie je súborom jednotlivých diel umiestnených v priestore. Je priestorovou kompozíciou, v ktorej architektúra vytvára podmienky pre vznik nových významov. Jej úlohou nie je iba vystavovať, ale organizovať spôsob pozerania.

  • Modernism Revisited

    Modernism Revisited

    Modernism Revisited: Typology – Topography – Strategy

    ETOM Milestone Conference 2026

    Under the auspices of DOCOMOMO International and the Slovak Chamber of Architects

    Modernism Revisited 2026, held within the official programme of ECOC Trenčín 2026, invites scholars, architects, planners, educators, researchers, and policymakers to reflect on how modernist architecture, landscape, and planning visions can be reinterpreted and reactivated in the twenty-first century. The conference seeks an interdisciplinary dialogue across time and scale—linking architectural form with territorial context, and historical experience with contemporary and future scenarios. This conference is organised by the Jaromír Krejcar Society and the ETOM NEB Lab partnered with DOCOMOMO Slovakia.

    Modernism—both as a historical movement and as an continuous architectural, technological, and cultural layer—continues to shape how we build, inhabit, and imagine the world. Emerging from diverse political, climatic, and cultural contexts—from liberal democracies to state-planned economies—in the past century generated a wide spectrum of approaches to architecture, urbanism, and life.

    Today, these multiple legacies face new realities: ecological transitions, demographic shifts, and the transformation of once-public infrastructures and institutions. While mere technocratic, aesthetically formalistic and ideologically dogmatic conceptions of Modernism did not survive. The theories, practices and ideologies of modern thinking continue to shape our realities, while being constantly challenged and questioned. In order to challenge the current multicrisis, the humanist, emancipatory and social aspects need to be considered. The legacy of Modernism lives on as a structural framework to be filled in with contemporary ideas.

    https://www.modernismrevisited2026.com

  • Elements – Modernism Revisited

    Elements – Modernism Revisited

    Architektúru si nepamätáme iba ako súbor stien a konštrukcií. Pamätáme si aj jej elementy – okno, ktoré prepúšťa svetlo, prvky fasády, farbu interiéru, detail zábradlí, povrch madla ktorého sa práve dotýka ruka. Práve v nich sa architektúra stáva rozpoznateľnou a poznanou. Každý element domu je fyzickým prejavom princípu, na ktorom spočíva architektúra.

    Pred sto rokmi, nastupujúci modernizmus nehľadal nový štýl architektúry, nebol iba pokračovaním tradície historických slohov. Naopak, nastolil novú paradigmu sveta postaveného na princípoch priestorovej, technickej a funkčnej kvality, ktorých úlohou bolo riešiť problémy nedostatku bývania a dostupnosti vzdelávania, zdravia a oddychu. Ornament bol nahradený vecnosťou, konštrukcia sa stala výrazom a technická inovácia sa povýšila nad tradíciu. Každý element domu bol výsledkom presného vzťahu medzi funkciou, technológiou, materiálom a remeselnou kultúrou. Kvalitu novej architektúry definoval funkčný priestor a vnútorné prevádzkové vzťahy. Krása sa hľadala v technickej inovatívnosti jej fyzických elementov, a napokon aj v zmene kvality života. Výstava ELEMENTS predstavuje tri elementy, tri mierky, tri spôsoby, ktorými človek skrz svetlo a zrak, telo a hmat vstupuje do vzťahu s jednou konkrétnou architektúrou.

    Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach patrí k najvýznamnejším realizáciám avantgardnej architektúry na celom európskom kontinente. Architekt Jaromír Krejcar ho navrhol a realizoval medzi rokmi 1929-1932 pre Pražskú Nemocenskú poisťovňu súkromných úradníkov a zriadencov. Svojim konceptom nevytvoril iba výnimočný liečebný dom, avšak navrhol premyslený systém sekvencie priestorov a elementov. Vzťah tela a slnka, zdravia a spoločenskej interakcie zhmotnený v Machnáči predstavoval vo svojom čase prelom v chápaní tvorby priestoru s človekom v jeho centre.

    Výstava ELEMENTS: Modernism Revisited vzniká v roku, keď Trenčín nesie titul Európske hlavné mesto kultúry. Len niekoľko kilometrov od centra jeho programu v Trenčianskych Tepliciach však naďalej stojí opustená a chátrajúca jedna z najvýznamnejších pamiatok európskej architektúry.

    Foto z vernisáže